11. 2. 2025:  Лавреатка Премії Александра Духновіча за русиньску літературу – Людміла ШАНДАЛОВА: „Я єм i за діскусію‟.

Jem sohlasna z pohľadom, že na kinci všŷtkoho našoho rusyňskoho namahaňa bŷ mav bŷty vŷsľidok, to značiť – želaly bŷ sʼme si, žebŷ na Sloveňsku bŷlo vece Rusyniv, jakŷ sʼa hordo pryholosʼať ku svojomu materyňskomu jazŷku i narodnosty, vece škol, školok z navčalnŷm rusyňskŷm jazŷkom, vece komunikaciji na urʼadach, v kulturi, v spoločenskim prostori po rusyňskŷ, žebŷ rodiče navčaly i dalšŷ generaciji ďitej po našomu. Je pravdov i toto, že ku tomu už dnesʼ mame veľo, v dakotrŷch oblasťach dobrŷch až idealnŷch podminok, a naperek tomu vŷsľidok za 30 rokiv ne je až takŷj, jakŷj bŷ sʼme radŷ viďily. Bŷla zrobena velyka robota kolo kodifikaciji rusyňskoho jazŷka, mame tu inštituciji jak Inštitut rusŷňskoho jazŷka i kulturŷ na Prʼašivskij univerziťi, Teater Aleksandra Duchnoviča, Spolok rusyňskyňskŷn pysateľiv Sloveňska, Muzej rusyňskoj kulturŷ a dalšŷ, jakŷ nad namy trymajuť ochrannu ruku i povzbudžujuť ku žŷvotu. Lem furt štosi chŷbiť. A keďže tomu furt štosi chŷbiť, sprobujme vesty medži sobov diskusiji, dialog prošto je tomu tak. Ne odmitajme apriori dašto, čomu sʼme išči porʼadnu šancu ne daly. Rešpektujme sʼa, nasluchajme jeden druhomu, pryjimajme inšŷj pohľad. Pomahajme si. Sprobujme vece sluchaty ľudej zdola, jak tu povila paňi Elena Chomova-Hriňova, buďme blyzko realnomu žŷvotu Rusyniv, jakŷ prožŷvajuť každŷj svij osobnŷj žŷvot z radosťamy i starosťamy. Ne tŷrvajme apriori na tim, že to musyť lem bŷty tak a tak, na dajakŷch punktualnŷch principach, jak hvaryť Petro Medviď. Odvažme sʼa voľniše dŷchaty. Protože žŷvot mať veľo podob. Všŷtko sʼa vŷvyjať a nič ne je take jak bŷlo. Any ne bude. Ja jem i za diskusiju. Aj v šŷršŷch kruhoch, ne lem akademičnŷch a ku riznŷm temam, ne lem ku kodifikaciji jazŷka.

Zdroj: Facebook Alexander Zozuľák, grafična i jazykova uprava: ARKSR.