21. 5. 2016: Pomaľoval Biľaka, oblial Tisa: Extrémisti sa mi vyhrážajú, že Kalmusa treba jedine zabiť

Vyzeralo to, ako keby sudca uznal nutnú obranu, hovorí výtvarník Peter Kalmus.

Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz pred vyše rokom poliali nový pomník komunistického funkcionára Vasila Biľaka v Krajnej Bystrej červenou farbou a napísali naň sviňa. Občiansky odpor prokuratúra vyhodnotila ako poškodzovanie cudzej veci a žiadala pre nich podmienku a náhradu škody. Sudca obidvoch oslobodil, ale prokurátor sa odvolal. Český historik Petr Blažek, autor posudku v kauze, pre Lidové noviny povedal, že skupina politikov ako Biľak sa obhajovať nemá. Kalmus momentálne čelí ďalším trestným oznámeniam pre vandalizmus za zablatenie Tisových pamätných tabúľ.

 

• V akej rodine ste vyrastali?

–V komplikovanej. Otec pochádzal z bohatej židovskej rodiny z Nemecka. Dedko pochopil veľmi rýchlo nebezpečenstvo nacizmu a presťahoval sa do Viedne. Po anšluse utiekli s pomocou majiteľov piešťanských kúpeľov do Piešťan. Otca prenasledovali komunisti už počas štúdia na vysokej škole.

 

• Prečo?

–Pre boľševické vedenie bol pre svoj nemecký pôvod triedny nepriateľ. Najprv ho nútili, aby sa vzdal občianstva, potom aby vstúpil do komunistickej strany. Občianstva sa formálne vzdal, ale do strany nevstúpil. Istú dobu pracoval ako kurič a traktorista. K normálnej práci sa dostal nachvíľu počas uvoľnenia režimu.

 

• Otec emigroval po roku 1968 do Nemecka a urobili z neho zločinca, vy ste sa zapojili do undergroundu, podpísali ste Niekoľko viet, boli ste zaujímavý pre Štátnu bezpečnosť.

–Otec neemigroval. Zostal v Nemecku a okamžite mu vrátili občianstvo. V Československu ho odsúdili a urobili z neho zločinca. Tým sa začali aj moje problémy.

 

• Štátna bezpečnosť?

–Vypočúvala ma štátna bezpečnosť. Chceli, aby som s ním prerušil kontakty a vzdal sa ho. Po maturite mi zamietli prihlášku na Filozofickú fakultu do Prešova. Komunistickí tajní sa o mňa zaujímali aj neskôr, pretože som bol členom džezovej sekcie a stýkal som sa s českým udergroundom.

 

• Predpokladám, že ste sa s ŠtB porozprávali aj po podpise Niekoľkých viet…

–Vtedy sa nestalo paradoxne nič. O chvíľu prišiel november.

 

• Ste umelec na voľnej nohe. Vyštudovali ste nejakú umeleckú vysokú školu?

–Chvíľu som bol na Fakulte umení v Brne, ale pre názorové nezhody som štúdium nedokončil.

 

• Nielen mediálne ste zaujali umeleckým cyklom Memento, ktorý ste venovali obetiam holokaustu. Kamienok za každú obeť a všetky pospájané drôtmi. Čo vo vás vyvolalo túžbu zhmotniť smútok?

–Uvažovať o niečom takom som začal už v roku 1987. V komunistickom Československu bolo málo informácií o Tisovom Slovenskom štáte. Hroznú pravdu o 70 000 obetiach holokaustu som sa dozvedel z vysielania Hlasu Ameriky alebo zo Slobodnej Európy. Uvažoval som nad tým, ako sa s tým vysporiadať ako človek, aj ako potomok židovskej rodiny. Potom mi napadali kamienky, ktoré sú na židovských cintorínoch. Postupne som ich uväzoval do mosadzného drôtu.

 

• Koľko ste obalili kamienkov, a ako dlho to trvalo?

–Dvadsať rokov. Dennodenne približne hodinu, dvanásť až pätnásť kamienkov. Je ich 80 000. Počty obetí holokaustu boli rôzne, tak som si povedal, že radšej o desaťtisíc viac, ako o jeden menej.

 

• Neskôr ste sa rozhodli protestovať neumelecky. Pri odhaľovaní Kulichovho Svätopluka ste sa odeli celý do červeného, neskôr ste hádzali toaletný papier na bustu Jánosa Esterházyho a o štyri roky ste spolu s Ľubošom Lorenzom natreli Biľaka na červeno. Je v tom istá dávka umeleckého exhibicionizmu. Prečo takto? Nestačilo vám urobiť niečo podobné ako Memento, ale pre obete komunizmu?

–Nie. Rozhodnutie bolo rýchle a spontánne. Nechceli sme sochu zničiť, len pošpiniť. Niečo urobiť! Zákon zakazuje propagáciu zločineckých režimov, ako je komunizmus a fašizmus a v Krajnej Bystrej došlo k jeho porušeniu. Chceli sme rozprúdiť diskusiu, a to sa nám aj podarilo. Za ten nápis sviňa by som sa chcel ospravedlniť zvieratám a všetkým milovníkom zvierat.

Daniel VRAŽDA, Denník N